Plastové okná

Je to prirodzený fyzikálny jav, avšak nežiadúci. Vzniká kondenzovaním vodnej pary obsiahnutej vo vzduchu. Tá kondenzuje v tedy ak je teplota povrchu skla nižšia ako je jej rosný bod. Plastové okná sa orosievajú od okrajov smerom ku stredu. Je to kôli dištančnému profilu, ktorý vymedzuje vzdialenosť medzi sklami a tvorí dobrý tepelný most (na prechod „chladu“ od vonkajšieho skla k vnútornému, ktoré sa tak po obvode ochladí až pod rosný bod). Je teda dobré ak je dištančný profil z tepelne nevodivého materiálu ako je plast.
Hlavnou príčinou rosenia je však nadmerná vlhkosť vzduchu a slabé vetranie. U normálnych okien funguje „prirodzené samovetranie“ tzv. infiltrácia. Je to neustála obmena vzduchu cez škáry a netesnosti drevených okien (ktorými sa však stráca aj teplo). Plastové okná sú natolko tesné, že toto samovetranie takmer nefunguje. Je asi 2,5 krát menšie ako u bežných okien. To ma za následok nasycovanie vzduchu vlhkosťou ktorú zvyšujeme napríklad i dýchaním. Odporúčanie znie – vetrať a hlavne efektívne, tzn. otvoriť okno dokorán na 5-8 minút a zavrieť minimálne 3 krát denne. Taktiež k roseniu prispievajú i interiérové žalúzie, ktoré zabraňujú cirkulácií vzduchu popri skle, nevhodne umiestnené závesy alebo prerušované vykurovanie.

Plastové okná sú nenáročné na údržbu. Počas stavebných prác ich chráni nalepená ochranná fólia, ktorú treba odstrániť do jedného mesiaca. Ak sa zašpinia pri stavebných prácach, je potrebné maltu/betón očistiť pred jej zaschnutím. Pri bežnej údržbe okná umývame a ošetrujeme vodou a dostupnými saponátmi. Plastové okná sa čistia jednoduchšie ako drevené. Väčšina plastových okien je odolná voči chemikáliam. Občas premažeme kovanie.